Názov projektu: LLLight’in’Europe. Celoživotné vzdelávanie, inovácie, rast a ľudský kapitál v Európe. (Lifelong Learning Innovation Growth & Human Capital Tracks in Europe)
web: www.lllightineurope.com
Koordinátor: Zeppelin University
Projektový riaditeľ: Peer Ederer
EU Project Officer: Monica Menapace
Organizácia projektu:
Výskumné konzorcium sa skladalo z deviatich univerzít a výskumných organizácií zo štyroch akademických disciplín: makro-ekonometrie, inovačnej dynamiky, vzdelávacích systémov a psychometrie . Výstupy projektu boli určené pre predstaviteľov verejných politík, strategické vedenia podnikov, vedeckú ako aj verejnú komunitu.
Výskumní partneri projektu:
Zeppelin University, Germany, Peer Ederer
The University of Nottingham, United Kingdom, John Holford
Aarhus Univeristy, Danish School of Education, Denmark, Ulrik Brandi
Ifo Institute, Germany, Ludger Woessmann
Wageningen University, Netherlands, Thomas Lans
University of Luxembourg, Luxembourg, Samuel Greiff
University of Economics Bratislava, Slovakia, Martina Lubyova
The Institute for Forecasting, Slovak Academy of Sciences, Martina Lubyova
China Center for Human Capital, China, Haizheng Li
Innovation & Growth Academy, Netherlands, Silvia Castellazzi
Dozorná rada:
Xavier Prats Monné
Deputy Director-General, Directorate-General for Education and Culture, European Commission
Andreas Schleicher
Deputy Director and Special Advisor on Education Policy to the Secretary-General, Directorate for Education, OECD
Iain Murray
Senior Policy Of cer responsible for Policy on Learning and Skills, Educational Policy, and Regional Government and Devolution, Trades Union Congress (TUC), United Kingdom
Oskar Heer
Director Labour Relations, Daimler AG Stuttgart
Roger van Hoesel
Chairman of the Supervisory Board at Startlife and Managing Director at Food Valley
Cieľ 1: Analýza stratégií celoživotného vzdelávania v úspešných podnikoch.
Informácie boli zbierané v 15 EU krajinách a 5 krajinách, ktoré sú konkurentmi EU a naprieč 5-6 sektormi, pomocou detailných rozhovorov s vedúcim manažmentom podnikov, finančnou a strategickou analýzou podnikov a hodnotením zručnosti riešenia komplexných problémov 20-50 zamestnancov týchto podnikov.
Cieľ 2: Analýza politík celoživotného vzdelávania v stopách verejných politík.
Verejné politiky celoživotného vzdelávania tvorené inštitúciami celoživotného vzdelávania boli vyhodnocované vo vyššie spomenutých podnikoch pomocou sledovania prejavov týchto politík na úrovni vybraných podnikov.
Cieľ 3: Analýza vzťahu medzi celoživotným vzdelávaním a inováciami v podnikoch.
Vzťah medzi celoživotným vzdelávaním a inováciami v podnikoch bol hodnotený cez prepojenie medzi inováciami na úrovni zamestnancov a podnikaním. Hĺbkové analýzy boli realizované v 25 podnikov v jednom úspešnom európskom sektore: spotrebiteľské potraviny – ktorý zaznamenáva vysokú mieru inovácií a je vystavený silnému konkurenčnému tlaku.
Cieľ 4: Analýza zručnosti riešenia komplexných problémov RKP (complex problem solving CPS)
Predpokladom v tejto časti výskumu použitie RKP ako premennej, ktorá dobre odhaduje celoživotné vzdelávanie/učenie sa jednotlivcov a zároveň RKP prestavuje základnú zručnosť pre získavanie nerutinných, špecifických pracovných zručností vysokej hodnoty. Boli testované stovky jednotlivcov v podnikoch a vytvorená referenčná štúdia spolu s použitím údajov OECD PIAAC pre vytvorenie širokej referenčnej bázy RKP skóre.
Cieľ 5: Analýza zdroja zručností.
Analyzovali sme mechanizmy učenia sa, pomocou ktorých sa udržiavali alebo získavali zručnosti na základe investícií do celoživotného vzdelávania dospelých. Boli použité osobné dotazníky našich testov riešenia komplexných problémov, ako aj OECD PIAAC dáta a dáta z ďalších európskych databáz ako LFS, CVTS, AES ktoré zaznamenávali verejné podnikové aj individuálne investície do celoživotného vzdelávania dospelých.
Cieľ 6: Analýza výsledkov zručností.
Analyzovali sme úroveň zručností odhadovanie pomocou našich RKP testov a pomocou údajov OECD PIAAC ako aj pomocou výsledkov z cieľov 1 a 2. Analyzovali sme zručnosti a ich vzťah ku socio-ekonomickým prejavom rastu meranej úrovňou príjmov, vzťah úrovne zručností a konkurencieschopnosti meranej zamestnanosťou a vzťah úrovne zručností a sociálnej rovnosti meranej inklúziou pracovných príležitostí.