Prognostický Ústav

1. Ciele projektu

a) Ciele projektu na celú dobu riešenia a na jeho jednotlivé etapy.

Tento projekt bol pilotný a mal vytvoriť poznatkovú základňu pre tvorbu analytických nástrojov potrebných pre kvalitné finančné poradenstvo. Tieto nástroje budú ďalej použité ako základný prostriedok pri formulovaní dlhodobých investičných stratégií investorov - klientov finančných inštitúcií v SR, najmä však dôchodkových správcovských spoločností. Projekt mal tri základné ciele, zapracované do rovnomenných etáp:

I. Založiť školu behaviorálnej ekonómie v SR, so zvláštnym zreteľom na behaviorálne financie. Etapa 1: júl 2008 – december 2010

II. Vykonať pilotný prieskum behaviorálnych aspektov investovania u slovenskej populácie. Etapa 2: január 2009 – júl 2009

III. Vytvoriť poznatkovú platformu pre rozvoj poznatkovo-intenzívnych služieb v oblasti finančného poradenstva v SR. Etapa 3: júl 2008 – december 2010

Riešitelia projektu chcú v budúcnosti pokračovať aplikovaným výskumom a vývojom. Na pilotný prieskum behaviorálnych aspektov investovania budú nadväzovať detailnejšie prieskumy zamerané na vybrané kognitívne a emočné odchýlky od racionality a na špecifické vrstvy slovenskej populácie. V budúcnosti sa predpokladá vytvorenie osobitného finančného softvéru, ktorý finančným poradcom a inštitúciám umožní identifikovať kognitívne a emočné odchýlky od racionality a na ich základe navrhovať pre investorov vhodné portfóliá.

b) Originálnosť a inovatívnosť návrhu cieľov.

Projekt bol originálny a inovatívny vo viacerých smeroch:

• Projekt bol originálny vo svojom hlavnom zámere - etablovať na Slovensku novú školu ekonomického myslenia, a to s relatívne malým časovým odstupom za svetovým trendom. V ekonomických vedách Slovensko nedrží krok so svetom a je potrebné urobiť čo najviac pre zmenšenie tohto rozdielu.
• Projekt integroval viacero aktivít (analýza teoretickej literatúry, zber primárnych údajov v teréne, analýza zozbieraných údajov matematicko-štatistickými metódami, identifikácia typov "investorských osobností" v slovenskej populácii, výchova doktorandov, publikácia odborných a popularizačných výstupov), ktoré sa navzájom podporovali.
• Výsledky projektu majú za cieľ osloviť veľký počet odborníkov a laikov: v prípade užšej odbornej verejnosti je to asi 20 tisíc finančných poradcov a sprostredkovateľov finančných produktov, v prípade účastníkov dôchodkového sporenia v druhom a treťom pilieri a investorov v podielových fondov ide o cca 2,5 milióna ľudí. Projekt integroval poznatky z rôznych vedných disciplín. Okrem teoretickej ekonómie a finančnej vedy sa opieral o najnovšie poznatky psychológie a neurovedy. Projekt mal charakter základného výskumu, ale aj potenciál pokračovať ako aplikovaný výskum a vývoj.

2. Metodológia projektu

a) Postupy použité na dosiahnutie cieľov projektu.

Jednotlivé ciele projektu boli dosahované za použitia súboru rôznych metód riešenia.

Prvý cieľ projektu - založenie školy behaviorálnej ekonómie a behaviorálnych financií sa dosiahol spoluprácou riešiteľov a dvoch doktorandov. Riešitelia projektu i obaja doktorandi sú vo svojej odbornej komunite dobre známi a rešpektovaní a je veľká pravdepodobnosť, že sa myšlienky behaviorálej ekonómie začnú v SR presadzovať. Projekt vygeneroval odborné i popularizačné výstupy, ktoré pritiahli pozornosť k tejto škole ekonomického myslenia.

Druhý cieľ projektu spočíval vo vykonaní pilotného prieskumu behaviorálnych aspektov investičného správania slovenskej populácie. Prieskum sa vykonal prostredníctvom dotazníkového prieskumu s  2137 členmi rôznych vrstiev slovenskej populácie. Dotazník bol vytvorený na základe poznatkov zo zahraničnej teoretickej literatúry o behaviorálnej ekonómii a financiách a adaptovaný na slovenské pomery. Vzhľadom na podmienenosť niektorých kognitívnych odchýlok od racionality vzdelaním a/alebo kultúrou bol pred samotným pilotným prieskumom vykonaný skúšobný prieskum, ktorý sa zameral na zrozumiteľnosť, relevantnosť a spoľahlivosť obsahu dotazníka. Riešitelia chceli pre svoj výskum získať čo najkvalitnejšie údaje. Rozhodli sa, že vykonanie výskumu nezveria niektorej agentúre pre výskum verejnej mienky (ktorá by možno zabezpečila väčšiu vzorku), ale vykonajú ho vo vlastnej réžii a za pomoci troch špeciálne školených anketárov.

Predmetom prieskumu boli nasledovné témy:

• demografické charakteristiky respondenta (vek, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie),
• investičné ciele a investičný horizont (krátkodobé versus dlhodobé ciele),
• skúsenosti s investovaním (podľa typu finančného produktu),
• tolerancia k riziku (v porovnaní na riziká všeobecné a finančné),
• sklony k neracionalite (emočné versus kognitívne)

Vzhľadom na interdisciplinárny charakter tejto časti výskumu bol obsah dotazníka (ako aj jeho vyhodnotenie a identifikácia typov "investorských osobností" v tretej etape) konzultovaný s expertmi z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

Tretí cieľ projektu bol vytvoriť poznatkovú platformu pre rozvoj poznatkovo-intenzívnych služieb v oblasti finančného poradenstva v SR. Dosiahol sa vyhodnotením vlastných dotazníkov matematicko-štatistickými metódami, ktoré poskytli typológiu "investorských osobností" v slovenskej populácii.

Použili sa nasledovné metódy:

• frekvenčné štatistiky,
• neparametrické testy (najmä vzťahy demografických charakteristík k tolerancii finančných rizík a sklonom k neracionalite),
• hierarchický model typu štrukturálnych rovníc, ktorý integruje hlavné závislosti determinujúce toleranciu k riziku a sklonov k neracionalite,
• faktorová analýza,

ktoré umožnili vypracovať typológiu "investorských osobností" v slovenskej populácii.

3. Výsledky projektu

Projekt začal v júli 2008. Fázy I. a III. sa vykonávali priebežne počas rokov 2008 až 2010. Fáza II. Pilotný prieskum behaviorálnych aspektov investovania u slovenskej populácie sa realizovala v roku 2009 a jej výsledky sa spracovali vo fáze III. V rámci fáz I. až III. boli realizované nasledovné aktivity:

• zber primárnych údajov v rámci prieskumu behaviorálnych aspektov investovania u slovenskej populácie pomocou špeciálne vyvinutého on-line systému,
• matematicko-štatistická analýza nazbieraných primárnych dát (a tiež modelovaním sekundárnych dát z databáz Eurostatu),
• publikovanie vedeckých i odborných výstupov,
• popularizácia výsledkov medzi odbornou i laickou verejnosťou,
• nadviazanie plodnej spolupráce s Ústavom experimentálnej psychológie SAV, ktorá umožnila skvalitniť interdisicplinárny výskum v ekonómii, psychológii a kognitívnych vedách.

Rozbor hlavných výsledkov projektu

Štruktúra výstupov bola zvolená tak, aby

• prezentovala základný korpus súčasných poznatkov v behaviorálnych vedách,
• pokrývala široké spektrum výskumných otázok behaviorálnej ekonómie a financií (behaviorálna mikroekonómia, behaviorálna makroekonómia),
• demonštrovala aplikáciu rôznych metód použitých v uvedených disciplínach (terénny výskum a modelovanie primárnych dát, modelovanie sekundárnych dát, matematicko-štatistické analýzy, experiment).

3.1 Uskutočnené vedecké výstupy

Rok 2009

Vedecká monografia Baláž, V. (2009): Riziko a neistota. Úvod do behaviorálnej ekonómie a financií, 451 strán, Vydavateľstvo VEDA, SAV. ISBN: 978-80-224-1082-3

Monografia podáva syntézu najnovších poznatkov z behaviorálnej ekonómie, behaviorálnych financií, kognitívnych vied a neuroekonómie. Má ambíciu slúžiť ako komplexný zdroj poznatkov z uvedených vied pre odborníkov a tiež ako učebnica pre študentov a doktorandov ekonómie, financií a psychológie. Osobitná časť monografie je venovaná originálnym výsledkom Slovenského prieskumu investičného správania. Prieskum vychádzal z poznatkov behaviorálnej ekonómie a financií a zameral sa na ciele investovania, znalosť finančných nástrojov a niektoré hlavné psychologické aspekty investičného správania. Tie sú kľúčové pre pochopenie potrieb a možností klienta z hľadiska kvalitného finančného poradenstva.

Karentovaný článok Baláž, V. (2009): Formovanie názorov na pociťovanú a očakávanú infláciu. Pohľad behaviorálnej ekonómie, Ekonomický časopis, Vol. 57, No. 6, pp. 568-586

Článok skúmal formovanie názorov spotrebiteľov v Eurozóne a vybraných tranzitívnych ekonomikách (vrátane SR) na vývoj pociťovanej a očakávanej inflácie v rokoch 1985-2008. Zistilo sa, že jednotlivé sociálne a demografické skupiny majú vlastné vzory pociťovania a prognózovania rastu cien. Tieto vzory sa opakujú vo všetkých skúmaných krajinách. Formovanie inflačných očakávaní je príkladom, že behaviorálne fenomény nefungujú len na úrovni jednotlivcov, ale dajú sa dobre detegovať aj na makroúrovni a na hromadných dátach produkovaných Eurostatom. Na formovaní názorov na pociťovanú a očakávanú infláciu sa podieľa celý rad odchýlok od racionality (dostupnosť, averzia voči strate, ukotvenie, novosť, nadmerná sebadôvera), čo je v rozpore s predpokladmi teórií racionálnych očakávaní a racionálnej voľby. Napriek všeobecnej dostupnosti oficiálnych údajov o vývoji spotrebiteľských cien, veľké disparity medzi skutočnou a pociťovanou infláciou pretrvávajú desaťročia a prakticky všade. Dokázalo sa, že aj pri posudzovaní inflácie sú ekonomické rozhodnutia v skutočnosti prijímané v podmienkach obmedzenej racionality (bounded rationality). Túto skutočnosť by mala zohľadniť aj ekonomická politika.

Karentovaný článok Baláž, V., Fifeková, E. and Nemcová, E. (2009): Ellsbergov paradox: rozhodovanie za podmienok rizika a neistoty, Ekonomický časopis, Vol. 57, No. 3, pp. 213-229.

Článok bol založený na výsledkoch experimentoch so študentmi Ekonomickej univerzity v Bratislave, Experimenty porovnávajúce rozhodovanie za podmienok rizika a neistoty preukázali, že pri prijímaní týchto rozhodnutí sa uplatňuje viacero odchýlok od racionálneho správania, heuristických postupov a mentálnych skratiek, konkrétne averzia voči riziku, odpor voči neistote, optimizmus a nadmerná sebadôvera. Experiment priniesol veľmi podobné výsledky ako klasický experiment Foxa a Tverskeho na Stanfordskej univerzite v roku 1995. Takisto sa potvrdilo, že rozhodovanie za podmienok neistoty je vo významnej miere ovplyvnené pocitmi kompetencie. Novým poznatkom sú štatisticky významné rodové rozdiely pri posudzovaní rizika a neistoty v Ellsbergovom paradoxe, ako aj všeobecne známych udalostí. V prípade neistoty sa zdá, že menšia chuť žien riskovať je daná nižším pocitom kompetentnosti v určitých otázkach. Typickou oblasťou, kde sa ženy cítili menej kompetentné, sú finančné otázky, čo potvrdilo veľké množstvo prieskumov vrátane nášho. Objasnenie týchto rozdielov nám pomôže lepšie chápať motívy a mechanizmy rozhodovania aj v takých dôležitých oblastiach, akými sú sporenie, dôchodkové investovanie či voľba štúdia a zamestnania.

Kapitola v monografii: Bačová, V. (2009): Kontrafaktové myslenie ako súčasť rozhodovania. In: Ruiselová, Z. a kol.: Kontrafaktové myslenie a osobnosť. Bratislava: Slovak Academic Press. Strany 43 – 62. ISBN 978-80-88910-27-5

Kapitola sa zaoberá vybranými psychologickými fenoménmi, ktoré sa uplatňujú v rozhodovaní. Ide najmä o sebareflexiu a analýzu neuskutočnených alternatív množiny potenciálnych rozhodnutí. V literatúre o behaviorálnej ekonómii a psychológii sa rozoznáva ľútosť prameniaci z dvoch druhov chybného správania: (1) chyby vyplývajúce z konania (errors of commission) a (2) chyby vyplývajúce z nekonania (errors of omission). Ľútosť z konania je obyčajne intenzívnejšia ako ľútosť z nekonania, no vyprchá rýchlejšie. V dlhodobom horizonte ľudia omnoho viac a častejšie ľutujú veci, ktoré nevykonali, ako tie, ktoré vykonali. Štúdie o investovaní naznačujú, že najmä investori averzní voči riziku vykazujú častejšie ľútosť nad vykonanými rozhodnutiami, kým investori tolerantní voči rizikám ľutujú viac nevykonané rozhodnutia.

Rok 2010

Karentovaný článok, Baláž, V. (2010): Investičné správanie Slovákov a jeho modelovanie pomocou štrukturálnych rovníc. In Ekonomický časopis. ISSN 0013-3035, 2010, roč. 58, č. 2, s. 109-125.

Článok na základe matematického modelovania spracoval poznatky získané v prieskume ehaviorálnych aspektov investovania u slovenskej populácie. Najdôležitejším výsledkom matematických modelov je potvrdenie zásadného významu tolerancie finančných rizík pre investičné správanie. V tomto smere sa slovenskí investori nijako nevymykali z normy. Postoje voči riziku sú, z hľadiska štruktúry, na Slovensku veľmi podobné ako v iných krajinách OECD. Približne 80 % ľudí má k riziku averziu a odmieta investovať do finančných produktov s vyššími úrovňami rizika a straty. Veľmi odlišnou črtou investičného správania je veľmi vysoký podiel úspor držaných v tzv. bezrizikových aktívach. Úrokové aktíva (vklady, peňažné a dlhopisové fondy) tvoria na Slovensku cca 96 % všetkých aktív, v krajinách OECD cca 80 %. Naznačuje to veľké rezervy vo finančnej gramotnosti Slovákov. Aj mnohí investori s vysokou toleranciou voči riziku, ktorí v dlhodobom horizonte môžu byť odmenení nadpriemerným výnosom, vkladajú svoje prostriedky do bezrizikových a málo výnosných produktov. Modely pre dve skupiny investorov (základná vzorka slovenskej populácie verzus vzorka sofistikovaných investorov) preukázali pomerne nízky priamy vplyv emócií na investičné správanie. Emócie ovplyvňovali toto správanie nepriamo, cez toleranciu rizík, s ktorou boli vysoko korelované. Vysoká tolerancia rizík je obyčajne sprevádzaná optimistickou vierou v dobrý zárobok. Na druhej strane, ľútosť je úzko spojená s averziou voči strate a môže významným spôsobom ovplyvniť výber investičných produktov. Väčšina ľudí však pri investičných rozhodnutiach posudzuje nominálny, a nie reálny výnos. Reálne výnosy z rizikovejších investičných produktov sú síce v dlhodobom investičnom horizonte vyššie ako výnosy z tzv. bezrizikových produktov, sú však neisté. Odpor voči neistote vedie k tomu, že ľudia radšej uprednostnia známe, i keď menej výhodné produkty, pred neznámymi produktmi s neistým rozdelením výnosu.

Karentovaný článok Baláž, V. a Williams, A. (2011): Risk Attitudes and Migration Experience, forthcoming in Journal of Risk Research, ISSN 1366-9877, roč. 14, IF: 0,569.

K životným rozhodnutiam, ktoré obsahujú závažný komponent rizika a neistoty patrí rozhodovanie o migrácii do zahraničia. V literatúre o migrácii sa považuje za fakt, že migrantmi sa ľudia stávajú procesom samovýberu, vďaka vyššej akceptácii rizík ako je v priemernej populácii bežné. Napriek tomu však vo vedeckej literatúre nájdeme prekvapujúco málo empirických výskumov, potvrdzujúcich teóriu o samovýbere a odolnosti voči rizikám. Tento článok bol založený na experimentálnom skúmaní vzorky študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave, Jednotlivé experimentálne procedúry skúmali ochotu rozhodovať sa za podmienok (1) rizika a (2) neistoty u študentov, ktorí (a) mali migračnú skúsenosť a (b) nemali migračnú skúsenosti. Výsledky experimentov boli analyzované metódou mixed-design ANOVA, ktorá porovnávala varianciu rozptylu reakcií (a) v rámci respondenta pokusu a (b) medzi výskumnými skupinami. Potvrdilo sa, že reakcie sú výrazne (a štatisticky signifikantne) odlišné podľa toho, či sa experiment uskutočnil za podmienok rizika alebo neistoty a tieto reakcie sa líšia aj vzhľadom na rod respondenta. Novým poznatkom, ktorý doteraz nebol v svetovej literatúre o riziku a/alebo migrácii známy je, že hoci sú ženy vo všeobecnosti menej ochotné akceptovať riziká, ženy migrantky mali výrazne vyššiu toleranciu rizík ako ženy nemigrantky, Tolerancia rizík u žien migrantiek bola porovnateľná s toleranciou rizík u mužov migrantov. Výskum indikuje, že migrácie sa zúčastňujú vybrané socio-demografické skupiny, pričom samovýber je do veľkej miery daný aj ochotou znášať riziká, najmä u žien. Poznatok je pre Slovensko zaujímavý aj v tom smere, že má jednu z najvyšších mier migrácie pracovnej sily v EÚ. Migrácia za štúdiom/prácou je nielen kanálom na riešenie ekonomických problémov, ale môže rezultovať aj do straty istej časti populácie, ktorá je odolnejšia voči ekonomickým rizikám.

Časopis Journal of Risk Research je popredným svetovým vedeckým periodikom v oblasti rozhodovania sa za podmienok rizika a neistoty. Článok bol redakciou akceptovaný na publikovanie v roku 2011.

3.2 Uskutočnené odborné výstupy:

Odborné výstupy sa realizovali prostredníctvom publikovania článkov v časopise Investor a boli určené predovšetkým pre komunitu finančných poradcov v SR. Vladimír Baláž a Pavol Poklemba uverejnili v priebehu rokov 2009-2010 v odbornom časopise Investor 8 článkov s tematickou behaviorálnej ekonómie, financií a investovania:

BALÁŽ, Vladimír. Keď priletí čierna labuť II : o matematikoch, rozdeleniach , extrémoch a peniazoch. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 2, s. 26-28.

BALÁŽ, Vladimír. Sú akcie mŕtve? : ako investovať do akcií v čase krízy?. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 4, s. 20-23.

BALÁŽ, Vladimír. Rozdiely v príjmoch na Slovensku a vo svete : majetok domácností a jeho štruktúra I. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 5, s. 32-34.

BALÁŽ, Vladimír. Ako zarábajú a investujú rozličné sociálne vrstvy : majetok domácností a jeho štruktúra II. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 6, s. 22-26.

BALÁŽ, Vladimír. Keď neveríme, čo nám hovoria : kognitívna disonancia a potvrdzovanie - odchýlky od racionálneho správania sa investora. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 6, s. 36-38.

BALÁŽ, Vladimír. Investor, spoznaj sa! : prvý prieskum investičného správania na Slovensku priniesol niekoľko zaujímavých zistení. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 7-8, s. 49-51.

POKLEMBA, Pavol. Odchýlky platia aj pre Slovákov : v podielových fondoch uprednostňujeme domáce aktíva. In Investor. ISSN 1335-8235, 2009, roč. X, č. 2, s. 20-21.

BALÁŽ, Vladimír. Kapitolky z finančného plánovania In Investor. ISSN 1335-8235, 2010, roč. XI, č. 12, s. 32-33. ISSN 1335-8235.

3.3 Citácie prác publikovaných v rámci projektu APVV v rokoch 2009-2010

AAB Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách

AAB01    BALÁŽ, Vladimír. Riziko a neistota : úvod do behaviorálnej ekonómie a financií. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2009. 451 s. ISBN 978-80-224-1082-3.

Ohlasy:

[2.1] BAČOVÁ, Viera, JUSKOVÁ, Tatiana. Risky Choice and Affective Forecasting: loss aversion in two culturally different student samples. In Studia Psychologica, ISSN 0039-3320. 2009, vol. 51, no. 4, pp. 329-342., WOS

[4] BAČOVÁ, Viera. Kontrafaktové myslenie ako súčasť rozhodovania. In Ruiselová, Zdena a kolektív. Kontrafaktové myslenie a osobnosť. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, 2009. s. 43-62. ISBN 978-80-88910-27-5.

[4] MARKOVIČ, Peter, ŠINSKÝ, Michal, ŠINSKÝ, Peter. Vplyv fenoménu informačného ukotvenia na proces rozhodovania - experimentálna štúdia. In Ekonomické rozhľady, ISSN 0323-262X. 2010, vol. XXXIX, č. 2, s. 219-233.

[6] OCHRANA, František. Baláž, Vladimír: Riziko a neistota (úvod do behaviorálnej ekonómie a financií). Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2009. 451 s. ISBN 978-80-224-1082-3. In Ekonomický časopis, ISSN 0013-3035. 2010, roč. 58, č. 4, s. 423-427

ADDA Vedecké práce v domácich karentovaných časopisoch impaktovaných

ADDA03 BALÁŽ, Vladimír - FIFEKOVÁ, Elena - NEMCOVÁ, Edita. Ellsbergov paradox: rozhodovanie za podmienok rizika a neistoty. In Ekonomický časopis, 2009, roč. 57, č. 3, s. 213-229. (0.262 - IF2008). (2009 - Current Contents, SCOPUS). ISSN 0013-3035.

Ohlasy:

 [2.1] MARKOVIČ, Peter, ŠINSKÝ, Michal, ŠINSKÝ, Peter. Finančné rozhodovanie v podmienkach obmedzenej racionality: eskalácia angažovanosti v stratových projektoch. In Ekonomický časopis/Journal of Economics, ISSN 0013-3035. 2010, roč. 58, č. 1, s. 3-16., WOS

Štatistika: kategória ohlasov

3.4 Vystúpenia na seminároch a konferenciách

Účasť na formálnom vzdelávaní

Členovia riešiteľského kolektívu Vladimír Baláž a Pavol Poklemba vystúpili s prednáškami na odbornej konferencii Asociácie správcovských spoločností „Kolektívne investovanie na Slovensku 2009“, 6. – 7. novembra 2009, v hoteli Kaskády (Sielnica). Na konferencii sa zúčastnilo cca 120 finančných poradcov z celého Slovenska.

Vladimír Baláž vystúpil s prednáškami na odbornej konferencii Asociácie správcovských spoločností „Kolektívne investovanie na Slovensku 20010“, 5. - 6. novembra 2010 v hoteli Grand Jasná v Nízkych Tatrách. Na konferencii sa zúčastnilo cca 100 finančných poradcov z celého Slovenska.

Vyžiadané prednášky na domácich konferenciách

V roku 2009 sa v rámci projektu uskutočnilo na dvoch konferenciách a seminároch 6 vyžiadaných prednášok:

·         Vladimír  Baláž: „Behaviorálna ekonómia v teórii a praxi“ seminár na predsedníctve SAV 26.01.09

·         Vladimír  Baláž: „Slovenská škola behaviorálnej ekonómie a financií“ seminár na predsedníctve SAV 26.01.09

·         Pavol Poklemba: „Typické vzory investovania u slovenských investorov do akciových fondov v rokoch 2001-2008“ seminár na predsedníctve SAV 26.01.09

·         Vladimír Baláž: „Demografia investovania. Muži sú z Marsu a ženy z Venuše“. Konferencia Kolektívne investovanie na Slovensku 2009, 6. – 7. november 2009, Hotel Kaskády, Sielnica. Organizátor Slovenská asociácia správcovských spoločností.

·         Vladimír Baláž: „Kríza, a čo ďalej? Aktuálne trendy vo svetovej ekonomike a ich dopad na investovanie. Stredná a dlhodobá perspektíva“. Konferencia Kolektívne investovanie na Slovensku 2009, 6. – 7. november 2009, Hotel Kaskády, Sielnica. Organizátor Slovenská asociácia správcovských spoločností

·         Pavol Poklemba: „Hodnotenie fondov a scoring, rating“. Organizátor Slovenská asociácia správcovských spoločností

V roku 2010 sa v rámci projektu uskutočnili na jednej odbornej konferencii dve vyžiadané prednášky:

·         Vladimír Baláž: „Budovanie fondových portfólií. Teória verzus prax?“. Konferencia „Kolektívne investovanie na Slovensku 2010“, 5. - 6. novembra 2010 v hoteli Grand Jasná v Nízkych Tatrách. Organizátor Slovenská asociácia správcovských spoločností.

·         Vladimír Baláž: „Svetová a slovenská ekonomika. Krátky a dlhý výhľad“. Konferencia „Kolektívne investovanie na Slovensku 2010“, 5. - 6. novembra 2010 v hoteli Grand Jasná v Nízkych Tatrách. Organizátor Slovenská asociácia správcovských spoločností.

3.5 Doktorandi

Vladimír Baláž viedol počas doby platnosti projektu dvoch doktorandov. Obaja boli členmi riešiteľského kolektívu:

• Ing. Pavol Poklemba: doktorand v období 2004 – 2010. Téma práce: „Profily a dlhodobé investičné stratégie slovenských investorov“. Doktorand úspešne obhájil dizertačnú prácu v odbore „Prognostika“ na Prognostickom ústave SAV v roku 2010.
• Ing. Mário Blaščák: doktorand v období 2005 – 2010. Téma práce: „Prognóza rozvoja finančného trhu v SR v podmienkach globalizácie – Modelovanie a prognózovanie penzijných produktov“. Doktorand plánuje obhájiť dizertačnú prácu v odbore „Ekonomická teória“ na Ekonomickej univerzite v Bratislave v roku 2011.

3.6 Popularizačné aktivity

Vladimír Baláž publikoval v rokoch 20010 viacero článkov a rozhovorov s tematikou investovania a financií v slovenských a českých periodikách:

GII BALÁŽ, Vladimír. Príde po kríze inflácia? In Denník SME. ISSN 1335-440X, 2009, roč. 17, č. 139, 18. 6. 2009, s. 31.

GII BALÁŽ, Vladimír. Čo prinesie veľká kríza? In Denník SME. ISSN 1335-440X, 2009, roč. 17, č. 21, 27.1.2009, s. 27.

GII BALÁŽ, Vladimír. Čakanie na zlé správy. In Denník SME. ISSN 1335-440X, 2009, roč. 17, č. 38, 16.2.2009, s. 20.

GII BALÁŽ, Vladimír. Rukojemníci dlhov. In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike. ISSN 1335-4701, 08.07.2009, roč. XVII, č. 156, s. 23.

GII BALÁŽ, Vladimír. Najhoršie je za nami. No zázraky nebudú (Rozhovor). Aut. interv. František Kvarda. In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike. ISSN 1335-4701, 16.09.2009, roč. XVII, č. 177, s. 3.

GII BALÁŽ, Vladimír. Ľuďom sa cnie za istotou príjmu a dôchodku. In SME. ISSN 1335-440X, 12.11.2009, roč. 17, č. 262, s. 4.

GII BALÁŽ, Vladimír. Prvé narodeniny eura na Slovensku. In SME. ISSN 1335-440X, 30.11.2009, roč. 17, č. 276, s. 19.

GII BALÁŽ, Vladimír. Na trhy sa vracia strašidlo kolapsu. In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike, 9.2.2010, roč. XVII, č. 26, s. 11. ISSN 1335-4701.

GII BALÁŽ, Vladimír. Štátny bankrot nie je častý, ani výnimočný. In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike, 18.2.2010, roč. XVII, č. 33, s. 9. ISSN 1335-4701.

GII BALÁŽ, Vladimír. Do penzie by sme mali ísť starší, hoci je to nepopulárne (Rozhovor). [zhováral sa] (fob). In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike, 28.06.2010, roč. XVIII, č. 123, s. 4. ISSN 1335-4701.

GII BALÁŽ, Vladimír. Maďarsko má malú šancu uniknúť Grécku. In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike, 7.6.2010, roč. XVIII, č. 108, s. 11. ISSN 1335-4701.

GII BALÁŽ, Vladimír. Zmena? Len aby nebolela... In SME, 08.07.2010, roč. 18, č. 155, s. 27. ISSN 1335-440X.

GII BALÁŽ, Vladimír. Bohatší seniori si vydýchnu (minirozhovor). In Hospodárske noviny : denník o ekonomike a politike, 3.-5.12.2010, roč. XVIII, č. 232, s. 4. ISSN 1335-4701.

GII BALÁŽ, Vladimír. Zomrú starčekovia pri pásoch?. In SME, 29.9. 2010, roč. 18, č. 224, s. 23. ISSN 1335-440X.

GII BALÁŽ, Vladimír. Posledný náboj Ameriky?. In SME, 8.11. 2010, roč. 18, č. 257, s. 19. ISSN 1335-440X.

GII BALÁŽ, Vladimír. Čo môžeme v budúcnosti čakať od druhého piliera. In SME, 20.12. 2010, roč. 18, č. 292, s. 13. ISSN 1335-440X.

GII BALÁŽ, Vladimír. Opatrnost bývá výnosnější. In LADY IN: časopis dámského investičního klubu České spořitelny, zima 2010, s. 38.

Poznámky ku kategóriám: kategórie publikácií sú označené podľa bibliografickej normy STN-ISO 690 a Smernice Ministerstva školstva č. 8/2007 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov.

3.7 Prehľad výstupov a výsledkov projektu (k 31.12.2010)